Hore ruky!

„Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amálék.“  2. Mojžišova 17, 11

Božie slovo – Biblia je plná bojov. Aj to je dôvod, prečo mnohí ľudia nechcú mať s Bohom nič spoločné. Pre nás v OS SR by práve preto Božie slovo malo byť oveľa bližšie. Vieme sa vcítiť do pocitov bojujúcich. Ale keď sledujeme boje Božieho ľudu zisťujeme, že ide o boj v oslabení. Izrael Starej zmluvy nie je bojovným národom, nemá cvičenú armádu. Napriek tomu ide, bojuje, vyhráva i prehráva. Aj tento text hovorí o jednej takejto bitke. Izrael bojuje s Amálékovcami. Nepriateľ je v presile, ale napriek tomu Izrael víťazi. Áno, sú chvíle kedy to tak nevyzerá, ale boj vyhral. Dôvod? Určite to nie je pre ich bojovú zručnosť. Dôvod je úplne iný a inde. „Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky“ – to preto, aby bojujúci ľud videl, že sa modlí za Izrael, že je v modlitebnom spojení s Bohom. Kým toto trvalo, Izrael víťazil, ale keď toto spojenie bolo prerušené únavou, prichádza prehra. Koľkými prehrami pre neveru, ale aj únavu, netrpezlivosť sme prešli my? Dôvod je prozaický- nemali sme ruky zdvihnuté k Bohu. Viete Izrael šiel do zasľúbenej zeme. Tiež čakal, že tá cesta bude jednoduchá, že dostanú všetko hotové na podnose. Ale Pán Boh ich chcel naučiť dôverovať Jeho moci, trpezlivosti, jednote. A to často nám ľuďom nejde vysvetliť inak ako bolestne v boji. Po Veľkej Noci, kedy sme mohli počuť o Víťazovi, ktorý nás neváhal zachrániť od smrti, pekla - zdvihnime ruky. Nie k rezignácii, ale k víťazstvu v Kristovi Ježišovi.